Je pestovanie kukurice v monokultúre efektívne ?

Význam predplodiny pre kukuricu závisí od pôdnych, najmä klimatických podmienok. Vhodnosť predplodiny sa posudzuje podľa viacerých kritérií. Ide o výšku úrody, množstvo burín, ktoré zanechá predplodina, nebezpečenstvo výskytu chorôb a škodcov napádajúcich kukuricu, výšku nákladov na prípravu pôdy po predplodine. Vhodnosť predplodiny závisí ďalej od pôdnych a klimatických podmienok, vodného režimu, množstva organickej hmoty, ktorú zanechala predplodina.

Medzi najvýznamnejšie činitele patrí vodný režim. Ak je priaznivý, zvýšená intenzita hnojenia zmenšuje význam predplodiny. V suchších podmienkach sa do popredia dostáva nielen otázka vody, ale aj zrelosti pôdy a inhibičných javov, najmä po zaorávke väčšieho množstva surovej organickej hmoty. V takýchto podmienkach treba zvoliť vhodný spôsob hnojenia tak, aby sa neprehĺbil negatívny účinok nedostatku vody.
V závislosti od pôsobenia zaoranej organickej hmoty môžu byť jednotlivé predplodiny rozlične vhodné. Ich vhodnosť sa dá v niektorých prípadoch ovplyvniť aj pestovateľskými zásahmi. Ide o podporu rozkladu organickej hmoty tekutými organickými hnojivami alebo kvapalnými dusíkatými hnojivami.

Predplodiny

Vhodnosť posudzovania predplodiny pre kukuricu by mala mať takéto kritériá:
 Vlhkostné pomery konkrétneho honu, prípadne možnosť závlahy,
 zaorávanie slamy obilnín, kukuričia či iných plodín,
 intenzita hnojenia jednotlivých plodín v osevnom postupe,
 stupeň zaburinenia, osobitne trávovité a širokolisté jednoročné buriny,
 výskyt škodcov, chorôb na predplodinách.
Pestovateľská technológia má umožniť nielen vysokú úrodu kukurice, ale musí tiež rešpektovať produktivitu rastlinnej výroby ako celku, resp. absenciu živočíšnej výroby v poľnohospodárskom podniku. Tak isto sa nesmie opomenúť ani ovplyvnenie pôdy pre budúce roky, ktoré v rôznej miere ovplyvňujú produktivitu buď kukurice alebo celého osevného postupu.
Pre rastlinnú výrobu sa javí dôležitým určiť vhodný podiel kukurice v štruktúre osevu (v poľnej výrobe) a tak isto jej zaradenie do osevného postupu alebo do voľného striedania plodín. Čo sa týka pestovania kukurice pre silážovanie alebo pre delený zber kukurice (t.j. CCM) o jej výmere rozhoduje nadväzná živočíšna výroba, pri zrnovej kukurice tiež odbytové možnosti. Pri zaraďovaní do osevného postupu treba zdôrazniť potrebu rešpektovať pôdne a vlhkostné pomery, tie rozhodujú o vhodnosti predplodiny a následnej plodiny. Pri vhodnom postupe zabezpečíme nielen primeranú úrodu kukurice, ale aj vyššie spomínanú produktivitu celej rotácie plodín.
Význam vhodného zaradenia kukurice v osevnom postupe vyplýva z náročnosti kukurice na intenzitu hnojenia jej predplodín a zo spotreby vody týmito plodinami. Vo výrobnej praxi sa najčastejšie počíta jednoročným, dvojročným až trojročným pestovaním kukurice po sebe s ohľadom nielen na percentuálne zastúpenie obilnín, ale aj na možnosti ochrany kukurice proti burinám.
S cieľom zodpovedať na otázku: „Kde je hranica úspešného pestovania kukurice na zrno v monokultúre?“ zrealizovali pracovníci Katedry poľnohospodárskych sústav v rokoch 1994 až 2000 maloparcelkový pokus, ktorého jedným z cieľov bolo aj sledovanie produkčnej schopnosti kukurice, pestovanej v rôznych sústavách rastlinnej výroby.

Pokusné varianty pre experimentálne pozorovania

Sústavy rastlinnej výroby:
a) monokultúra: monokultúrne pestovanie kukurice siatej na zrno,
b) bikultúra: kukurica siata na zrno – jačmeň jarný,
c) trikultúra: kukurica siata na zrno – hrach siaty na semeno – pšenica letná, forma ozimná,
d) tetrakultúra: kukurica siata na zrno – jačmeň jarný – hrach siaty na semeno – pšenica letná, forma ozimná.
Výživa rastlín a hnojenie:
O – nulový variant bez hnojenia,
PZ – zaorávka všetkých pozberových zvyškov + priemyselné
hnojivá (dávka sa stanovila bilančnou metódou),
PH – Racionálne hnojenie (bilančné) na priemernú úrodovú
hladinu kukurice 8.t.ha-1).
Spôsob základného obrábania pôdy:
 Prvý spôsob obrábania pôdy: Orba do 0,3 m + povrchová úprava pôdy
 Druhý spôsob obrábania pôdy: Tanierový podmietač (B 352/2) + kombinovaný kyprič pôdy (KON 375)
 Tretí spôsob obrábania pôdy: rotačný kyprič pôdy (MARS) + kombinátor (KON 375)
Vplyv rôzneho spôsobu zaradenia kukurice do osevného postupu (sústavy rastlinnej výroby) na produkciu zrna kukurice je uvedený v tabuľke 1.

Z jednoduchého porovnania vplyvu rôzneho spôsobu striedania plodín (zaradenie kukurice v osevnom postupe) vyplýva, že najvyššiu úroveň produkcie sme zaznamenali v sústave tetrakultúra ale aj pri najnižšej stabilite úrod. Naopak najnižšia úroda zrna kukurice v dlhodobom priemere rokov 1994-99 bola pri opakovanom pestovaní kukurice v monokultúre (t.j. 5 rokov po sebe). Najnižší rozptyl v úrovni produkcie bol zistený pri pestovaní kukurice na zrno v pestovateľskom systéme trikultúra, t.j. pri striedaní aspoň troch biologicky rozdielnych plodín (kukurica na zrno – hrach siaty – pšenica letná ozimná).
Úspešné viacročné opakované pestovanie kukurice po sebe je determinované hlavne zásobou vlahy z jesenných a zimných zrážok a aplikáciou hospodárskeho kvapalného hnojiva na urýchlenie mikrobiálnych procesov spojených s rozkladom pozberových zvyškov kukurice z predchádzajúceho pestovateľského ročníka. V prípade spomalenia rozkladných procesov organickej hmoty môže dôjsť k nežiaducej časovej zhode vyvrcholenia činnosti mikroflóry a najväčšieho nároku kukurice na vlahu.
Celkove možno konštatovať, že zaorávka kukuričia prináša v suchších podmienkach viac problémov než zaorávka slamy obilnín. Tieto problémy sa prejavia vo väčšine prípadov najviac v prvom roku po zaorávke. Na druhej strane však pri zabezpečení dostatku vody v kontrolovaných podmienkach z kukuričia sa vytváralo viac kvalitného humusu než z maštaľného hnoja.
Opakované zaoranie kukuričia (slamy kukurice) je to aktuálne pre pestovateľov, ktorí buď hospodária bez živočíšnej výroby, alebo ak chované zvieratá kukuričnú slamu vo výžive nepotrebujú. Uvedieme príklady striedania plodín, keď daný podnik pestuje iba dve plodiny, t.j. ozimnú pšenicu a kukuricu.
V prvom z nich ide o dvojročné pestovanie kukurice, pričom jej podiel predstavuje cca 50% z obhospodarovanej výmery.
1. rok – ozimná pšenica
2. rok – kukurica (po jej zbere zaorať slamu kukurice)
3. rok – kukurica
4. rok – ozimná pšenica
Z hľadiska množstva a kvality pozberových zvyškov môže mať význam pri opakovanom pestovaní kukurice aj striedanie kukurice na zrno s kukuricou na siláž, najmä v suchších podmienkach. Organická hmota kukurice na zrno býva obyčajne horšie rozložiteľná. Preto striedanie kukurice na zrno a kukurice na siláž zamedzí nahromadeniu ťažšie rozložiteľnej hmoty.
Striedanie hybridov pri viacročnom opakovanom pestovaní môže vplývať na úrodu prostredníctvom rozličnej hĺbky zakorenenia jednotlivých hybridov. Podľa doterajších výsledkov sa ukazuje, že len pri skorých hybridoch je opakované pestovanie menej vhodné, kým pri stredne neskorých hybridoch pestovanie v krátkodobej monokultúre nepôsobilo depresívne.
Ak ide o podnik so živočíšnou výrobou vyžadujúcou silážnu kukuricu, túto odporúčame zasiať v 3. roku. Pre pestovateľa, ktorý silážnu kukuricu nepotrebuje, bude vhodné, aby v 3. roku vysial niektorý hybrid s kratšou dobou vegetácie a tým aj so skorším zberom. Umožní sa tým vo vyhovujúcom termíne pripraviť pôdu pre následnú oziminu.
V ďalšom príklade sa uvažuje s 3-ročným opakovaným pestovaním a so 60%-ným podielom kukurice v rámci poľnej rastlinnej výroby.
1. rok – pšenica ozimná
2. rok – kukurica (po zbere zaorať kukuričie)
3. rok – kukurica (po zbere zaorať kukuričie)
4. rok – kukurica (silážna alebo skorý hybrid)
5. rok – pšenica ozimná
V priaznivých agronomických podmienkach sa kukurica môže výhodne pestovať po sebe 3 roky, niekedy 4 roky. Dlhšie trvanie opakovaného výsevu kukurice sa v rôznej miere stáva nevýhodným aj bez poklesu úrod, pretože sa začínajú výrazne zvyšovať náklady na nevyhnutnú ochranu proti burinám, škodcom a chorobám.

Kukurica na zrno

V našich podmienkach v rámci osevných postupov najčastejšie možnosti predplodiny pre kukuricu na zrno predstavuje buď hustosiata obilnina (obyčajne ozimná pšenica), alebo viacročné krmoviny. Málokedy býva aktuálny výsev kukurice po iných plodinách, občas sa však vyskytne otázka, či kukuricu zaradiť aj po cukrovej alebo kŕmnej repe, niekedy aj po strukovinách.
Čo sa týka iných, málo častých predplodín, neodporúčame kukuricu vysievať po repe cukrovej. Okrem skutočnosti, že repa je výhodnou predplodinou pre jačmeň a treba ju pre tento cieľ využiť, tak pre kukuricu je veľmi nevhodnou, najmä v suchších pomeroch.
Ešte väčšiu závislosť od vlhkostných podmienok vykazuje otázka vhodnosti viacročných krmovín ako predplodiny kukurice. S touto otázkou súvisí aj ďalšia, t.j. či po zaoraných viacročných krmovinách zaradiť najprv kukuricu a po nej pšenicu alebo opačne, t.j. najprv zasiať hustosiatu obilninu a po nej kukuricu. Aj v tomto prípade rozhoduje množstvo dostupnej vody.
Najvýhodnejšou predplodinou sa javí ozimná pšenica, najmä odroda tolerantná k vyšším dávkam hnojív, vrátane dusíkatých. Naopak neosvedčuje sa sladovnícky jačmeň, ktorý neumožňuje použiť väčšiu dávku dusíka. Napokon vo vlhších oblastiach, alebo na zavlažovaných pozemkoch kukurica môže nasledovať aj po viacročných krmovinách.
Na rozdiel od kukurice na zrno, ktorá sa v našich podmienkach pestuje len pri sejbe do voľnej pôdy, pri kukurici na siláž vo vhodných podmienkach môže naviac prichádzať do úvahy aj pestovanie po ozimných medziplodinách.
Kratšie vegetačné obdobie kukurice na siláž umožňuje zaraďovať ju v osevnom slede aj po zle prezimovaných, včas zaoraných oziminách, viacročných krmovinách, alebo podsevoch. Kukurica na zrno ako predplodina kukurice na siláž sa môže prejavovať diferencovane v závislosti od technológie zberu a vlahových podmienok. Pozemky, na ktorých sa po zbere zrnovej kukurice zaoralo kukuričie, sú menej vhodné pre následnú kukuricu na siláž, ak príde suchý rok.
V závislosti od vlahových podmienok treba diferencovane posudzovať aj vhodnosť niektorých ďalších predplodín. Viacročné krmoviny, najmä lucerna, ďatelinotrávne miešanky a dočasné trávne porasty sú vhodnejšou predplodinou vo vlhkejších oblastiach. Podobné stanovisko možno zaujať aj k rozoraným lúkam a pasienkom, ktoré sú dobrou predplodinou v oblastiach výdatnejších na zrážky. Pozemky však nemajú byť zamokrené ani pôda príliš kyslá.
V menej priaznivých okrajových podmienkach v repnej a zemiakovej výrobnej oblasti treba kukuricu na siláž prednostne zaraďovať na pozemky s ľahšou výhrevnejšou pôdou, ktoré sa nachádzajú buď na rovine, alebo na svahoch s južnou, juhovýchodnou alebo juhozápadnou expozíciou, chránených od silných severných vetrov.
Kukurica na siláž správne ošetrovaná proti burinám a pôdnym škodcom a pri intenzívnej výžive je dobrou predplodinou pre iné plodiny. Ak sa pri ošetrovaní proti burinám aplikovali primerané dávky herbicídov, môžu po nej nasledovať obilniny, najčastejšie jarný jačmeň, po včasnom zbere i ozimná pšenica. Pri viacročnom pestovaní kukurice na jednom pozemku kukurica na siláž je vhodnou predplodinou pre kukuricu na zrno, resp. pre kukuricu na siláž.
Pri pestovaní kukurice na siláž po ozimnej medziplodine (čo prichádza do úvahy najmä v závlahových podmienkach kukuričnej výrobnej oblasti), najvhodnejšou predplodinou je ozimná raž na zelené kŕmenie. Neskoršie ozimné medziplodiny (raž s vikou, prípadne ozimná pšenica na zelené kŕmenie) môžu byť vhodnou predplodinou, ak sa včas pozberali, aby sa kukurica na siláž mohla zasiať najneskôr v poslednej dekáde mája. V prípade, ak sa oneskoril zber ozimnej medziplodiny, respektíve ak má kukurica nasledovať po jarných miešankách alebo do strniskových výsevov, treba zaradiť po nich kukuricu na zelené kŕmenie, prípadne iné krmoviny.
Kukuricu na zelené kŕmenie pri sejbe do voľnej pôdy odporúčame pestovať len na minimálnej výmere, a prevažne ju zaraďovať na plochy s nevyhnutnou oneskorenou sejbou.
Pri pestovaní kukurice na zrno v tzv. trhových osevných postupoch (zameraných na pestovanie hustosiatych obilnín, kukurice, strukovín a obilnín) volíme prevažne dvoj až trojročné pestovanie kukurice s náväznosťou na komplexnú chemickú ochranu proti burinám, škodcom a chorobám. Aktuálny je tu osevný postup s vyšším zastúpením kukurice a malý počtom ostatných plodín. Vhodný je sled: kukurica na siláž, pšenica ozimná, kukurica na zrno, kukurica na zrno, pšenica ozimná, technické plodiny, pšenica ozimná (jačmeň jarný), kukurica na zrno, kukurica na siláž.
Kukuricu možno úspešne pestovať buď v osevnom postupe alebo v krátkodobej monokultúre. Napriek tomu, že pri splnení potrebných podmienok možno kukuricu pestovať po sebe viacej rokov, neodporúčame typickú monokultúru (viac ako 3 roky). Teda aj v prípade vysokého stupňa špecializácie rastlinnej výroby sa javí účelne pestovať aspoň tri biologicky rozdielne plodiny.

Doc. Dr. Ing. Richard Pospišil
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *